Ako zdravý list dáva krásu stromu,
tak dáva duša farbu nášmu telu.
Ako list časom odpadne,
strom náhle nezáujmom zapadne.
Keď však duša už nelieta v tele,
fyzická schránka bezcielne sa túla po svete,
a keď už duša vôbec nežije,
telo matička zem s láskou pokryje.
Nezabúdajme na našu dušu,
lebo dáva telu sviežu ružu,
aby telo neodpadlo bez vkusu.
Duch je tým čo život žije,
telo je to v čom sa duch skryje.
A tak si spolu žijú krásny život,
počúvajú svoj hodín tikot,
keď nie sú viac spolu duša a telo,
ostanú bez pohybu kosti, koža a mäso.
No kde skončí duša neviem ,
či poletuje niekde alebo sa navždy stratí,
či si len chvíľku kráti,
pokiaľ sa do nového tela žiť vráti.