Jaroslav Herda
Pády a vrcholy
Nerád sledujem smutné správy o zbytočných dobrovoľných odchodoch zo sveta či vzdávania sa snov najmä mladých ľudí. Nerád vidím beznádejné pohľady ak sa niečo nepodarí k spokojnosti. Zamýšlam sa nad príčinami a možnosťami pomoci, avšak nikto dôvody svojho konania či cítenia nepozná lepšie ako majiteľ svojej telesnej a duševnej schránky. O pomoc nežiadajú, pomoc vidia v konci a vzdania akéhokoľvek pokusu o návrat. Je to strach žiť, obavy z opätovného zlyhania, pocit neistoty, neriešitelný problém- nevidiac žiadne východisko alebo iba nerozvážnosť bez nadhľadu? Tieto slová by som rád venoval ľuďom, ktorí nevidia svetlo na ich ceste života, vzdali sa akéhokoľvek cieľa, sna alebo sa dokonca boja viac života ako smrti.